Trabzon utorok - tretí deň
Dnešné ráno nás nepotešilo. Ochladilo sa a začalo pršať. Napriek tomu sme mali naplánované veľmi zaujímavé akcie na celý deň. Po tradične vynikajúcich raňajkách sme sa rozdelili na dve nerovnomerné skupiny. Andrej, Táňa a pani učiteľka Tolinová išli do centra Trabzonu na stretnutie aktivistov projektu Comenius. Pre porozumenie uvádzame, že Trabzon je veľké mesto rozdelené na rôzne časti, ako napr. Bratislava – Petržalka... Tu sme zatiaľ spoznali Arakli, Surmene...
Adam, Danielka, Romanka, pani učiteľka Janičová a pani riaditeľka navštívili Surmene, kde si prezreli výrobu čaju od zberu čajových lístkov až po finálne balenie. Bolo to veľmi zaujímavé, Danielka si strihanie i vyskúšala a veru to nebolo ľahké. Videli sme, ako sa veľké zelené listy menia na malé čajové lístočky, ktoré sa nakladajú do vriec a pripravujú na vývoz do rôznych krajín. Tento čaj je veľmi kvalitný, prírodný, ako by sme my povedali, bio. Na záver sme mali ochutnávku. Každý z nás si vypil minimálne za jednu šálku, niektorí i viac. Chutil nám.
Ako sme spomínali, jedna skupina sa zúčastnila na stretnutí aktivistov projektu Comenius. V Trabzone vypracovalo projekty 26 škôl a keďže boli úspešné, rozhodli sa prezentovať veľkolepým, festivalovým spôsobom. Čo všetko sme videli? Predovšetkým prekrásny areál s amfiteátrom, na ktorom predvádzali svoje tradičné piesne, tance, spevy... zástupcovia všetkých škôl. Zaujímavosťou bolo, že mali i vlastné stánky, v ktorých sme si mohli prezrieť výstavky prác pre Comenius. Naša priateľská škola vystavovala hry a hračky, s ktorými sa predstavili i na Slovensku a v Poľsku. Cítili sme sa ako hviezdy, lebo z každej strany na nás volali „Hello“ a chceli sa s nami fotografovať. Veľký úspech mal hlavne Andrej. Zrejme im pripomínal popovú hviezdu Justina Biebera. Aj sme mali oňho strach, lebo niektorí ctitelia tohto speváka ho chceli zobrať so sebou. Samozrejme, že sme si ho nedali.
Každá skupina obedovala v mieste svojho aktuálneho pobytu. Tí, ktorí sme boli na prehliadke výroby čaju, sme boli pozvaní do factory čajovne. Obed bol chutný – ryža, mäso na spôsob nášho guláša, jogurt, baklava (sladký koláč z lístkového cesta s medom, maslom, a rôznymi druhmi orieškov). Návštevníci stretnutia projektu Comenius si pochutili na ryži s mäsom, jogurtovom mlieku a praclíku.
Všetci sme sa stretli popoludní v škole. Tu sme si navzájom predstavili svoje hry. Potešiteľná bola skutočnosť, že nás nikto nemusel prosiť, hry boli zaujímavé a my sme sa zapájali spontánne. Ani sme sa nenazdali a bol čas na večeru. Najedli sme sa a ponáhľali sme sa naspäť do spoločenskej miestnosti. Tureckí priatelia pre nás pripravili program. Najprv si nás uctili piesňou Tancuj, tancuj, vykrúcaj a potom nám predviedli ich tradičné tance, aj nám už známy Horon. Veru sa bolo na čo pozerať! Dievčatá i chlapci tancovali s chuťou a bolo z nich priam cítiť hrdosť na to, že ovládajú umenie svojich predkov. Tancovali veľkí i malí. Najstarší chlapci pridali akrobatické kúsky a na záver ako prekvapenie vytvorili ľudskú vežu na vrchole s tureckou zástavou. Trochu sme im závideli ich nadšenie a vervu, s ktorou nám dokazovali, že je možné zabávať sa i viacgeneračne. Tancovali totiž nielen malé deti, ale i učitelia a zrejme i priatelia školy. Potom sme si mali možnosť vypočuť hru na tradičný nástroj – kemence. Udivovala nás spontánnosť, s akou deti najprv vytlieskavali rytmus a potom sa pustili do tanca. Z neho sa vyvinula úžasná zábava a tancovali sme skoro všetci. Veru sa nám nechcelo ísť domov, len pani učiteľka Tolinová a pani riaditeľka začali nariekať, že musia ísť spracovať report a poslať fotografie na našu webovú stránku. A tak sme sa horko-ťažko rozlúčili a mikrobusom sa vrátili do ubytovne. Úprimne, bolo aj načase, veď hodiny ukazovali takmer pol desiatej večer. Asi sme to trochu prehnali. Ale nevadí. Dokázali sme, že napriek nepriaznivému počasiu sa dokážeme baviť nenútene a radi. Tie počítače nám veru ani nechýbajú.
cms.comenius2014-trabzon-turecko.webnode.sk/fotogaleria/