Trabzon piatok - šiesty deň
Ráno sme odprevádzali našich poľských priateľov. Boli sme rozospatí, ale všetci sme stáli pri minibuse a veru nám nebolo do smiechu, lebo sme v nich našli dobrých kamarátov. Lúčenie nemohlo byť nekonečné. Lietadlo totiž na nikoho nečaká. A tak sme sa vrátili na izby, dali sme sa do poriadku a po raňajkách nás autobus odviezol do Surmene. Škola, ktorá sa tu nachádza, je pre nás spomienkou na projekt Comenius, ktorý sa skončil v roku 2008. I tu sme zanechali príjemné spomienky a skutočne sme ich aj videli. Erb mesta Nové Zámky, fotografie z návštevy u nás, certifikáty... To všetko sme si mohli prezrieť na stenách chodieb, v malom múzeu špeciálne vybudovanom pre tento účel. Učitelia aj deti nás vítali mimoriadne srdečne a dohovorili sme sa s nimi bez problémov, lebo slušne ovládali angličtinu. Po krátkej besede a posedení sme navštívili miestne múzeum, v ktorom sídlil vysoký predstaviteľ vtedy ešte rozdrobeného Turecka. Ten dom je v pôvodnom stave a je taký vzácny, že kvôli nemu odklonili cestu.
Veľmi sme si želali, aby svietilo slnko a bolo teplo. Naše prianie nebolo splnené, čo nás dosť mrzelo, lebo sme sa všetci chceli ísť kúpať. Držali sme si palce, aby sa počasie cez obed umúdrilo. Stolovali sme v malých chatkách a bolo to pre nás veľmi zaujímavé. Jedlo nám chutilo, mali sme i vytrvalých obdivovateľov – mačky a bieleho zajaca. Po obede sme sa poprechádzali po kamennej hrádzi a rozhodovali sa, či okúsime more na vlastnej koži, alebo nie. Napokon sa väčšina priklonila k názoru, že sa aspoň na chvíľku namočíme. Naši tureckí priatelia takí smelí neboli a vybrali si radšej plavbu v malom motorovom člne na mori. Kúpať sme sa dlho nemohli, aby sme neprechladli, ale hrialo nás vedomie, že sme sa predsa len aspoň na chvíľku so slanou vodou popasovali. Na zahriatie sme si dali dobrý horúci čaj a vrátili sme sa do ubytovne.
V Surmene sme sa cítili veľmi príjemne, lebo všetci učitelia i žiaci, ktorí nás navštívili v Nových Zámkoch, si pokladali za česť nás privítať a my sme cítili, že im u nás bolo naozaj mimoriadne dobre a oni na nás nikdy nezabudnú. I vysoký predstaviteľ tejto oblasti Rifat KARABACAK spomínal s dojatím na chvíle strávené s našimi žiakmi i učiteľmi. Pozval nás do svojej kancelárie, pohostil nás čajom a odovzdal nám drobné darčeky, ktoré jeho manželka ručne vyrobila.
Po sýtej večeri sme sa prešli po Arakli, popozerali si ešte stále otvorené obchody a pomaly sme sa vrátili na ubytovňu. Vychádzka bola príjemná, venovali sme trochu času aj facebooku a poposielali sme správy svojim priateľom.
Nesmieme zabudnúť ani na obrovskú radosť, o ktorú sa pričinili naši spolužiaci v súťaži Jazykový kvet v celoslovenskom kole. Obidve súťažiace skupiny získali prvé miesto vo svojej kategórii. Pani zástupkyňa Bystrická zatelefonovala pani riaditeľke túto úžasnú správu a my sme od radosti začali kričať a skákať na preplnenej trabzonskej ulici. Blahoželáme aj odtiaľto všetkým súťažiacim aj pani učiteľkám, pani zástupkyni a pánovi učiteľovi.
cms.comenius2014-trabzon-turecko.webnode.sk/fotogaleria/