Trabzon nedeľa - prvý deň
Ráno sme vstávali do krásneho teplého dňa. Raňajky sme mali bohaté a po nich začal deň plný zážitkov. Spolu s Poliakmi a Turkami sme sa vybrali na dlhšiu prechádzku k moru. Našťastie, že pofukoval vietor, lebo bolo horúco a nám sa pri krásnom morskom vánku kráčalo ľahučko. Vzduch bol plný ozónu, bez plynových výfukov, dýchali sme z plných pľúc. Čajky lietali nad hladinou, videli sme rybárske člny, vánok čeril hladinu mora a vytváral krásne biele čipky. Ani sa nám odtiaľ odísť nechcelo. Fotiek máme celú hromadu, spoločných i sólových.
Po príjemnej prechádzke na morskom pobreží sme absolvovali prehliadku časti mesta Trabzon. Je obrovské, má okolo 320 tisíc obyvateľov a stále prebieha výstavba obytných domov, ktoré prijímajú ďalších a ďalších majiteľov. Veľký rozdiel medzi mestom u nás a v Turecku, teda konkrétne v Trabzone, spočíva v existencii rôznych dielní, poľnohospodárskych výrobní priamo v srdci mesta. Videli sme pri práci kováča, nožiara i balenie obrovských stohov sena pre zvieratá a to všetko v otvorených dielňach. Počuli sme i zvolávanie k modlitbe, ale do mešity sme vojsť nemohli, lebo sme neboli vhodne oblečení. Ženy totiž musia mať nielen zahalené vlasy, ale aj voľné oblečenie siahajúce po päty. A to sme my, moderné dievčatá, nemali.
Po prehliadke mesta sme navštívili výstavu prác žiakov a študentov družobnej školy doplnený fotografiami z projektu Comenius, to znamená, zo stretnutia Turkov, Poliakov a Slovákov (teda nás) v Poľsku a na Slovensku v Nových Zámkoch v našej škole. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili najvyšší predstavitelia Arakli a Trabzonu. Symbolické bolo privítanie našich delegácií krojovanými žiakmi gestami priateľstva a porozumenia. Ich postoj hovoril o tom, že nás srdečne vítajú na ich pôde bez ohľadu na naše vierovyznanie. Potešilo nás, že i v tejto ďalekej krajine vidíme snahu o ozajstné pocity spolupatričnosti medzi rôznymi národmi a kultúrami.
Slávnostnú podobu mal aj obed, na ktorom sme si pochutnávali spolu so spomínanými najvyššími predstaviteľmi oblasti a mesta. Milé bolo i odovzdávanie osobných darov a nenútená beseda.
Po sýtom obede nás čakala návšteva internátnej základnej školy. Všetci nás vítali mimoriadne srdečne a naše zoznamovanie sa bolo spontánne. Nemali sme veľa času, lebo nás čakala ďalšia výprava na vrchol jednej z okolitých hôr. Tu sme videli zaujímavý dom postavený v jedinečnom štýle, ktorý sa staval iba v tejto oblasti . Ústretový majiteľ domu nám ukázal prístrešok podobný nášmu altánku, ktorý v minulosti slúžil na uskladňovanie potravín v zime. Učitelia mali možnosť prezrieť si i interiér obytného domu s mnohými vzácnymi pamiatkami . Navštívili sme i starú mešitu a cintorín, na ktorom pochovávali ešte v časoch Osmanskej ríše.
Časť cesty naspäť sme prekonali pešo, lebo duchovný otec projektu a riaditeľ školy Ali Sengun nám chcel ukázať jednu hru z minulých čias ich predkov. Bolo to stavanie mlyna v maličkom potôčiku, ktorý vytekal z neďalekého prameňa. Podarilo sa mu to podobne, ako aj výroba píšťalky z prútika liesky. Skúšali to i Danielka, Adam, Andrej a pani učiteľka Janičová. Posledným dvom sa to i podarilo. Po návrate do školy nás čakala bohatá večera a po nej loptové hry. Je pravda, že priateľstvá boli nadviazané a ani sa nám nechcelo ísť na ubytovňu. Sme unavení, ale už teraz sa tešíme na zajtrajší deň.
cms.comenius2014-trabzon-turecko.webnode.sk/fotogaleria/