Trabzon štvrtok - piaty deň

Konečne prestalo pršať. Dnes predviedli všetky tri skupiny druhú časť svojich pripravených hier. Hrali sme sa na školskom ihrisku a hry nás zaujali. Skúšal každý všetko. Zaujímavý bol kolotoč, čo bola vlastne hojdačka. Na jej koncoch sedeli žiaci, nohami sa odrážali od zeme a zároveň sa otáčali. Fígeľ bol v tom, že mohli kedykoľvek spadnúť. Kto spadol, prehrával. Máme o tom dokument, ale žiaľ, videá nestíhame posielať. Uverejníme ich dodatočne, keď sa vrátime. Tureckí žiaci sú veľmi zruční, mnoho pomôcok na hry si zhotovujú sami. Hry nebudeme podrobnejšie opisovať, lebo všetky sú na spomínaných videách.

Boli by sme sa hrali aj dlhšie, ale čakal nás slávnostný ceremoniál – odovzdávanie certifikátov a drobných upomienkových darčekov. Všetci, ktorí sa zúčastnili projektu Comenius, sa predstavili žičlivému obecenstvu. Tvorili ho všetci žiaci a učitelia školy v Arakli. Bolo nám pri tom aj smutno, lebo sme sa vlastne lúčili nielen s projektom, ale i s Poliakmi a Turkami, s ktorými sme nadviazali pekné priateľstvá.

Ale už na nás čakal autobus. Zviezli sme sa ním do futbalového klubu Trabzonu. Je to jeden z najväčších a najkrajších klubov v celom Turecku. Trabzonskí futbalisti sú známi vo svete, niekoľko Slovákov bolo tiež členom tohto tímu. V súčasnosti hrá za Trabzon i poľský futbalista, ktorý si prišiel s nami pobesedovať. Obdaroval nás drobnými darčekmi, bol veľmi milý a máme ho zvečneného na fotografiách. Areál klubu je prísne strážený, bezpečnostné opatrenia sú na vysokej úrovni. Boli sme prekvapení estetickými trávnikmi s mnohými kvetmi, palmami, príjemnými zákutiami na posedenie. A hneď za nimi sa rozprestieralo more, na brehu ktorého kotvili jachty hráčov.

I keď neradi, museli sme sa rozlúčiť, lebo nás čakala prechádzka centrom mesta spojená s nákupmi. Každý sa snažil vidieť toho čo najviac, aby múdro a dobre nakúpil. Keby tých peňazí bolo viacej, vykúpili by sme hádam aj celý Trabzon. Dávali sme veľký pozor, aby sme sa od seba nevzďaľovali, lebo ľudí tam bolo nepredstaviteľné množstvo a uličiek hádam tisíce. Mali sme možnosť vidieť, čo sú to turecké trhy. Napokon nás zobrali do veľkého obchodného centra, kde sme sa naobedovali a dokončili naše nákupy.

Večer sme sa ešte hrali s tureckými a poľskými priateľmi, rozprávali sme sa a čas nám utiekol veľmi rýchlo. Opäť sme sa museli lúčiť. S Poliakmi sa stretneme už iba v piatok ráno, lebo odlietajú skôr.

cms.comenius2014-trabzon-turecko.webnode.sk/fotogaleria/